Navigácia

VOĽBY PREZIDENTA SR 2024

voľby

POZEMKOVÉ ÚPRAVY k.ú. HOSŤOVÁ

Pozemkové úpravy

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO 2023

Odpadové hospodárstvo

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HOSŤOVÁ

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HOSŤOVÁ

WiFi pre Teba

logo

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 9 °C 1 °C
streda 20. 3. oblačno 11/2 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 14/6 °C
piatok 22. 3. zamračené 14/8 °C

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 6:36:02

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia

google-play-downloadapp-store-download

Obsah

História obce


Obec Hosťová (maď. Nyitrageszte; Geszte; nem. Gesste) leží na juhozápade Slovenskej republiky, v blízkosti mesta Nitra. Patrí medzi menšie obce. Podľa údajov sčítania ľudu z roku 1991 mala spolu 402 obyvateľov, z toho 371 maďarskej národnosti (92%). Rozloha katastra obce je 478 hektárov. Podľa heraldikov obecná pečať z 18. storočia zobrazuje neznámu postavu s korunou.

           Územie Hosťovej bolo obývané už v najstarších dobách, čoho dôkazom sú nálezy z novšej doby kamennej, z doby železnej, z čias rímskej nadvlády a sťahovania národov. Pozornosť si zaslúžia aj pozostatky usadlosti z 9-10 storočia, ktoré odhalili archeológovia v roku 1983.

          Najstaršia zmienka o obci je z roku 1232 (Guesta), keď bola osadou kráľovských rybárov. V roku 1274 daroval Ladislav IV. Hosťovú, usadlosť kráľovských rybárov Beesovi za jeho vojnové hrdinské činy. V 1282-om dostal Fridman majetkový podiel, ktorý neskôr predal Folkusovi Ludanickému alias Čeladickému. Nasledujúce písomné zmienky o obci sú z rokov 1287, 1300, 1311, 1343 a 1490. Z roku 1517 sú menovite známi prví nevoľníci (Pap a Kopyan).

          Podľa tureckých daňových súpisov z roku 1570 mala 3 obývané domy, v roku 1664 19 domácností. 23. marca 1644 Turci vypálili dedinu. Podľa opisu Mateja Bela z roku 1742 sú v Hosťovej dané všetky podmienky k úspešnému poľnohospodárstvu, ale ako vyplýva z neskorších daňových súpisov, neboli vždy celkom využité. Hlavným zdrojom obživy bolo roľníctvo, vinohradníctvo a chov zvierat. Zemepánmi obce v 18.-19. storočí boli nasledovné šľachtické rody: Babóty, Bačkády, Jesensky, Kelečéni, Rudnay, Dióšy, Veles, Fabricius, Borčicky, Tajnay, Broďanský, Zerdahelyi, Jánoky, Presľanský a Ordódy. V 19. storočí obec postihlo niekoľko požiarov, cholerových epidémií a hladomorov.

          V roku 1910 v obci žili piati obyvatelia nemeckej národnosti. V 20. storočí po útrapách dvoch svetových vojen vývoj dejín v obci poznačil pseudosocializmus. Po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 a následných slobodných voľbách v roku 1990 sa starostkou obce stala Alžbeta Gálová. V súčasnosti riadi obec starosta Ing. Miroslav Brath. Miestna samospráva pracuje na zdokonalení infraštruktúry a zlepšení inžinierskych sietí.

          Obec disponuje bohatým folklórom. Slávny je aj jej folklórny súbor. Zaujímavou historickou pamiatkou je na gotických základoch postavený rímsko-katolícky kostol Svätej Trojice z roku 1734. Zvon tohto kostola pochádza z gýmešského hradu. Nachádzame tu aj pamiatky tradičnej ľudovej architektúry.